Oznamy

Info

ODkazy

gaLÉRIA

fÓRUM

bLOGtime

KontakT

index » o farnosti

Mesto Malacky leží uprostred Záhorskej nížiny. Východnú časť tejto oblasti tvoria treťohorné íly a piesky morského a jazerného pôvodu. Na niektorých miestach je vrstva obohatená štvrtohornými naviatymi pieskami a poslednú vrstvu v malom množstve tvoria nivné a močiarové uloženiny. Jednou zo zaujímavostí mesta je aj františkánsky kostol, ktorý je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Má štyri veže a hodnotný interiér. Postavený bol v roku 1653, ale vysvätený bol až 29. decembra 1660. V rokoch 1731 - 1741 bol zbarokizovaný.1 Súčasťou kostola sú mnohé vzácnosti. Bezpochyby k nim patrí imitácia schodov v Jeruzaleme, ktoré sa vo svete objavujú asi trikrát. Nedá sa prehliadnuť barokový oltár talianskeho majstra Sagéna, známy pod názvom Oltár Panny Márie z roku 1720. Organ od Q. Dietricha z roku 1729 vyniká svojou rezonanciou. Vzácnosťou sú krypty rodiny Pálffyovcov: Henrriety Pálffyovej a Nikolasa Pálffyho. Taktiež relikvie troch svätcov : sv. Valentína, sv. Blaženy, sv.Detéria. Ale aj epitaf grófa Pálffyho. Ešte pred dokončením kostola ( v 16 stor.), dali Ballasovci postaviť malý lovecký kaštielik, uprostred svojich poľovníckych revírov. Pôvodne renesančnú stavbu dal Pavol Pálffy roku 1653 prebudovať na františkánsky kláštor. Súčasťou kláštora je aj knižnica založená roku 1650 z 1600 -1700 zväzkami.2 Rád františkánov sa tu ujal a roku 1922 založil svoje gymnázium. V 18. - 19. stor. tu pôsobili viacerí význační hudobníci a organisti františkánskej rehole. Roku 1808 bol kaštieľ úplne prestavaný, zo zatiaľ nejasných príčin a roku 1890 nadstavený kvôly potrebám rehole.No o pár rokov neskôr, roku 1910 vyhorel.Čiastočne sa ho podarilo zrekonštruovať. Po 1. svetovej vojne pozemky statku Pálffyovcov rozparcelovali. V roku 1944, počas 2. svetovej vojny, kaštiel obsadili Nemci a vybudovali tu väznicu pre príslušníkov odboja. V roku 1206 kráľ Ondrej II. daroval územie Plaveckého Štvrtku príslušníkom slovienského rodu Hunt - Poznan a v roku 1231 i územie nazývané Maluchka, teda dnešné Malacky.4 Hunt- Poznaanovci získali kráľovskými darmi aj iné rozsiahle územia. Takto vzniklo kompaktné územie ich vlády. Smrťou Krištofa II. Rod vymrel po meči. Podľa Uhorských zákonov o vymretí rodu pripadlo panstvo opäť kráľovi. Celé Hunt- Poznanovské panstvo sa skladalo z množstva celkov. Jedným takýmto celkom bolo aj Panstvo Plaveckého Štvrtka s Malackami, ktoré bolo kráľom oddelené od tohto vymretého panstva, a ktoré niekoľkokrát zmenilo svojich zálohových pánov. So zmenami pánov sa na jeho území začali meniť i náboženské zvyky, ktoré prinášali nóvum. Rok po vymretím rodu Hunt - Poznan dostal panstvo do zálohy Gašpar Šerédy. Bol zrejme katolík, pretože je pochovaný v katolíckom kostole v Jure. Po Šerédyho smrti sa panstvo dostalo do rúk bratislavského hradného kapitána a hlavného župana ECK zo Salmu ( Ecchinus, Eyck, Eccius, Egino), ktorý bol vnukom Mikuláša I., ktorý viedol obranu Viedne proti Turkom. ECK zo Salmu i jeho otec už figurujú medzi protestantskými veľmožmi.5 Preto, keď dostali panstvo do rúk protestantskí Balassovci, bola protestantizmu pôda už pripravená. Významnými medzníkmi v náboženskom živote Plaveckého panstva sú: 1.Nástup Petra Pázmana na čelo ostrihomskej arcidiecézy 2.Obrátenie zemepána Petra Balassu na katolícku vieru Zemepán Peter Balassa bol ženatý s katolíčkou Magdalénou Pálffyovou, sestrou Pavla Pálffyho. Ostrihomský arcibiskup si zaumienil, že privedie rodinu Balassovcov ku katolíckej viere. To sa mu aj podarilo. Takže keď Peter Balassa a jeho matka prestúpili na katolícku vieru, podľa hesla: Koho panstvo, toho náboženstvo, prešlo na katolícku vieru celé panstvo. Evanjelikom boli odobrané kostoly a na fary sa povolávali katolícki farári. Peter Balassa nemal mužského potomka, a tak ho mohli od kráľa Ferdinanda II: za cenu 130 000 rýnskych odkúpiť Pálffyovci. Nové panstvo sa aktívne zúčastňovalo rekatolizačného hnutia.6 Nie všetci obyvatelia sa vrátili ku katolíckej viere. Medzi ľudom pretrvával ešte dlhé roky protestantizmus. Taktiež vznikali časté spory a nevraživosť medzi katolíkmi a evanjelikmi. Preto nábožný panovník Pavol Pálffy z Erdödu povolal do Malaciek františkánsku reholu, aby pokračovala v neľahkej úlohe- rekatolizácii Záhoria. Aby mal rád všetko zabezpečenie dal už spomínaný Pavol Pálffy prestavať poľovnícky kaštieľ Balassovcov na kláštor, ku ktorému nechal pristavať i veľký kostol s rozsiahlymi podzemnými kryptami. Tie sa stali rodinným pohrebiskom Pálffyovcov. Práce sa začali v roku 1647 a v roku 1652 mali už františkáni hotový svoj konvent – kláštor.7 Kostol bol dokončený v roku 1653 a dňa 11. októbra dal Pavol Pálffy vyhotoviť donačnú listinu. Prideľuje tak františkánskemu rádu kláštor s chrámom ako dar. Nasledujúci deň- 12.októbra prišlo k slávnostnému odovzdaniu. Avšak interiér chrámu ešte nebol dokončený. Chýbali oltáre, chór, organ, kazateľnica a iné. Vysviacka chrámu sa uskutočnila tiež až o niekoľko rokov neskôr. V roku 1660 - sedem rokov po dostavaní ho vysvätil biskup Tomáš Pálffy, syn bratranca zakladateľa Pavla.8 Chrám je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Chrámová loď je v barokovom štýle. Po jej bokoch sú kaplnky a vpredu je zakončená svätyňou, kde je umiestnený hlavný oltár. Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza epitaf grófa Mikuláša Pálfyho. Chrámová loď je vzadu zakončená chórom.9 Na pravej strane v strede chrámu je vchod do Kaplnky Bolestnej Panny Márie a Márie Magdalény. Za ňou je Kaplnka Svätých schodov. Oproti sa nachádza Loretánska kaplnka, cez ktorú sa dá schodami prejsť na chórus. Ďalšie dve na ľavej strane stratili prestavbami svoj charakter. Kaplnku Božieho hrobu v strede prerobili na Lurdskú kaplnku a Kaplnka svätej Anny bola prebudovaná na Pálfiovské pohrebisko, cez ktoré sa vchádza do podzemných krýpt. Oproti je vchod do sakristie, kde sú uložené bohoslužobné rúcha, nádoby a knihy. Za pozornosť stoja aj tri bočné oltáre a štrnásť obrazov krížovej cesty zdobiacich steny chrámovej lode. Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta veľkoleposť hlavného oltára. Právom je najcennejšou cirkevnou i kultúrnou pamiatkou nášho mesta. Pochádza z prvej polovice 18. storočia, ale jeho autorstvo je bohužiaľ doposiaľ nevyriešenou otázkou.10 V niektorej literatúre sa uvádza, že pochádza z dielne talianskeho majstra Segéna, to však bolo v poslednom čase spochybnené. Celý je vyrezávaný z dreva , kolorizovaný a bohato pozlátený. Tak isto ako chrám, je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, svedčí o tom aj ústredný motív zadnej dekoratívnej časti – socha Panny Márie (Nepoškvrneného Počatia) v nadživotnej veľkosti. Socha stojí na mesiaci vznášajúcom sa nad zemeguľou a šliape hlavu hada, ktorá symbolizuje diabla. Hlavu sochy zdobí veniec z dvanástich hviezd - dvanásť žiaroviek, ktoré aj v tme osvetľujú tvár Panny Márie a dodávajú soche neobyčajné čaro. Je priam predurčený rozjímaniu a modlitbám.Okolo sochy sa vznáša šesť anjelov nesúcich symboly oslovení. Márie z Loretánskych litánií. Vľavo: Dom zlatý, Brána nebeská, Stolica múdrosti. Vpravo: Veža zo slonovej kosti, Zrkadlo spravodlivosti, a Ruža duchovná.11 Nad týmto výjavom je umiestnené súsošie Najsvätejšej Trojice, pretože malacká farnosť je zasvätená práve jej. Boh Otec je už tradične spodobený ako starec so zemeguľou. Vedľa neho je socha Zmŕtvychvstalého Krista – Jeho syna. Duch Svätý je v podobe holubice, z ktorej vyžarujú lúče (symbol lásky medzi Otcom a Synom). Súsošie je umiestnené v oblakoch „nebo“, takže celý výjav Svätej Trojice s Pannou Máriou môže neznalým pripomínať vyobrazenie Nanebovzatia Panny Márie. Obe, vrchná i spodná časť oltára, sú uzavreté z oboch strán trojicou korintských stĺpov. Po bokoch stĺpov sú umiestnené štyri sochy. A to vo vrchnej časti, po bokoch Svätej Trojice, vľavo svätá Bonaventúra a vpravo svätý Ján Kapistrán. Obaja patria k františkánskym svätcom. Po bokoch spodnej časti sú sochy vľavo je to socha sv. Kláry, priateľky svätého Františka, a vpravo svätej Alžbety Durínskej. Vrchol oltára je zakončení ozdobnou kartušou s pálffyovským erbom. Posledná oprava oltára bola v roku 1969. Oltár bol rozobratý, v štátnych reštaurátorských dielňach reštaurovaný a konzervovaný. Pred touto dekoratívnou časťou sa nachádza funkčná časť oltára, takzvaná oltárna menza s bohostánkom, v ktorom sú uložené hostie. Nad svätostánkom sa vznášajú dvaja anjeli držiaci striebornú drapériu a symboly chleba a vína; obilie a vinič.12 V roku 1957 bola zadná časť oltárnej menzy vymenená, pretože narúšala celkovú umeleckú koncepciu oltára. Dnes sa už bohoslužby neodbavujú pri oltárnej menze, ale podľa nariadenia II. Vatikánskeho koncilu r.1963 - 1965, bol v svätyni nainštalovaný obetný stôl. Bohoslužby sa odvtedy vykonávajú tvárou k ľudu, aby boli veriaci s kňazom v priamom kontakte. Okrem hlavného oltára sa v chráme nachádzajú aj tri bočné oltáre. Dva z nich darovala chrámu v roku 1723 manželka Leopolda Pálffyho grófka Antonia Mária de Souchés. Sú skoro rovnaké, líšia sa však námetmi a rezbárskou výzdobou. Dvojice korintských stĺpov výborne korešpondujú s hlavným oltárom. Bočný oltár stojaci napravo je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, svätcovi františkánskej rehole. V oltárnom nadstavci je z úcty k manželovi darkyne namaľovaný obraz svätého Leopolda. Ľavý oltár je zasvätený svätému Františkovi z Assisi, zakladateľovi rehole. V nadstavci je obraz svätého Mikuláša, patróna mnohých Pálffyovcov. Na ľavej strane chrámovej lode je umiestnený aj najmladší bočný oltár.13 Obraz umiestnený v imitovanej skalnej jaskynke (vytvorenej vyhĺbením do steny) nám prezrádza, že oltár je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu. Po bokoch sú ešte dva menšie výklenky, rovnako na spôsob jaskynky, v ktorých sú umiestnené sochy Panny Márie a svätého Jozefa. Chrámové steny boli až do roku 1928 iba vybielené. V tomto roku na podnet pátra Jozefa Vendelína Kučeru (malackého rodáka) dal knieža Mikuláš Pálfi chrám vymaľovať. Maľovanie a čiastočné úpravy vykonal František Maľovaný so svojimi spolupracovníkmi: akad. maliarom Norbertom Pokorným, dvoma Nemcami (Hoffmanom, meno druhého nepoznáme) a malackým maliarom Kvasnicom. Maľovaný zobrazil na svojich najvýznamnejších dielach Ježiša s deťmi a dvoch anjelov na oblúku svätyne, štyroch evanjelistov so symbolmi na klenbe svätyne, taktiež obrazy svätých na klenbe chrámovej lode, Obaz svätého Antona ako káže rybám a dva výjavy zo života svätého Františka na chóre.14 Významné sú aj tri obrazy Pokorného a tiež maľby dvoch Nemcov. Pokorného obrazy majú námety: obhajoba svätého Františka pred biskupom, obhajoba svätého Františka pred pápežom a Svätý František pri prvých jasličkách vo Valle Grecio. Hoffman s druhým Nemcom namaľovali obrazy: Svätý František so svojími druhmi a Svätá Klára ako prijíma mníšsky habit. Kvasnica namaľoval drapérie a rámy obrazov. Celá oprava stála 98 500 korún, z toho maľovanie 69 000 korún a ostatné opravy 29 500 korún. Maľovaný si za ňu vyslúžil prívlastok „dobrý maliar“.15 Na chrámových stenách je rozvešaných štrnásť obrazov krížovej cesty. Zobrazujú utrpenie Ježiša Krista cestou na kalváriu. Obrazy pochádzajú z roku 1892, sú zasadené v ozdobných rámoch, z ktorých vyčnievajú svietniky. Tie sa však od roku 1925 nepoužívajú, pretože v tomto roku bolo v kostole zavedené elektrické osvetlenie. V roku 1998 vykonal akad. maliar P. Marcel reštaurovanie krížovej cesty. Očistil nánosy na jednotlivých obrazoch, čo rozžiarilo už veľmi stmavnuté farby. Toto reštaurovanie stálo 60 000 Sk.16 Každoročne sa v pôstnom období pri obrazoch krížovej cesty odbavuje tzv. Pobožnosť krížovej cesty. Veriaci sprevádzaný krížom so sviečkami prechádzajú pri štrnástich obrazoch- zastaveniach a rozjímajú nad Kristovým umučením. Ďalšou raritou malackého chrámu je organ. Je umiestnený v zadnej časti chrámovej lode na chóre (z latinského slova chorus – spevokol, zástup ). Vyhotovil ho františkánsky fráter Quido Ignác Dietrich v roku1729 doslova „na kolene“. Františkánom sa podarilo nazhromaždiť potrebné množstvo cínu na organové píšťaly roztavením starých cínových pohárov, patén, ozdobných váz a zvyškov starých cínových píšťal. Zvyšnú časť cínu dodalo panstvo.17 Tak od pamätnej omše v tomto roku chrámom Nepoškvrneného počatia zaznievajú organové melódie. Údržbu a opravy organu robil až do roku 1792 Jozef Valachovský, učiteľ a organista zo Záhorskej Bystrice. Ďalšiu opravu vykonal v roku 1815 farský organista Ján Barduna.V roku 1851 bol organ vo veľmi zlom stave, ale nedostatok peňazí neumožnil opravu, tak františkáni zakúpili u  Karola Klöcknera aspoň nové mechy.V rokoch 1866-1867 brezovský organár Martin Šaško vykonal generálnu opravu. Po tridsiatich rokoch vykonal ďalšiu opravu Šaškov žiak Vincent Moszny. Zároveň Alojz Veselý vykonal rekonštrukciu a výzdobu chrámovej skrine. Po týchto dvoch opravách a rekonštrukcii chrámovej skrine dostal organ zhruba dnešný vzhľad. Koncom prvej svetovej vojny zbrojná výroba potrebovala ďalšie farebné kovy na výrobu zbraní. Prišiel rad aj na organové píšťaly. Tak od 6. marca 1918 až do 12.decembra 1924 sa v malackom chráme slúžili omše bez hudobného doprovodu organa. V tomto roku dala organ znova do chodu firma J. tučka v Kutnej Hore. Organ bol vyčistený, bol vybavený novými píšťalami a novými mechmi. Polovicu z opravy, ktorá stála 11 000 Kč, zaplatil patronát a druhú polovicu zozbieral fráter L. Peterka po okolitých dedinách.18 V roku 1929 navrhol a dohodol vzdelaný hudobník a komponista páter Vendelín Jozef Kučera s patronátom rekonštrukciu organa. Nevyhovoval mu svojou koncepciou. Okrem iného bol inštalovaný na vháňanie vzduchu elektrický motor. Táto rekonštrukcia bola dokončená 2. februára 1930. V rokoch 1964/65 bol už organ opäť v dezolátnom stave. Rovnako ako predošlú opravu aj túto vykonala firma z Kutnej Hory. Zaplatená bola zo zbierok vykonaných medzi farníkmi. Okrem lokálneho významu patrí tento organ aj do kultúrneho dedičstva celého národa.V novembri roku 1989 sa odohrala Nežná revolúcia, ktorá znamenala pád socializmu a nastolenie náboženskej slobody. V malackom chráme sa obnovili tradičné chrámové koncerty. Od vtedy tu hosťovalo viacero výborných hudobníkov, medzi inými aj operný spevák Martin Babiak, ktorý bol doprevádzaný organom. Pod chrámovou loďou a kaplnkami sú podzemné krypty. Starým zvykom bolo pochovávať v podzemí chrámu vznešených občanov.19 A tak to bolo aj v Malackách. Krypty nie sú len pálffyovským pohrebiskom, ale sú tu pochovaní aj členovia františkánskeho rádu a niektorí občania (spolu 140 ľudí). Do krýpt sa vchádzalo otvormi v dlážke, ktoré boli v roku 1862 zavalené mohutnými kameňmi, ktoré si môžeme ešte i dnes všimnúť zasadené v dlažbe kostola. Od tohto roku sa do krýpt vchádzalo bočným vchodom z ulice. Taktiež bola v tomto roku zrušená Kaplnka svätej Anny, ktorá bola oproti vchodu do sakristie. Bola prebudovaná na Pálffyovskú kaplnku, kde postavili duplikatúru obvodových stien, v ktorých upravili kobky pre jednotlivé truhly členov rodiny Pálffyovcov. Každá kobka bola uzavretá mramorovou platňou s údajmi o zosnulom. V roku 1907 bol v kaplnke postavený mramorový oltár. V roku 1893 boli krypty opäť upravovaná a to tak, že bola prerazená stena a vybudované schodište z Pálffyovskej kaplnky do podzemných krýpt. Ďalšia významná úprava krýpt bola v rokoch 1944/45. Františkáni chceli predísť zneucteniu mŕtvych pri prechode vojenského frontu, a preto preniesli pozostatky zemanov do časti pod hlavným oltárom, kde ich zamurovali. Dodnes sa na stene, za ktorou sú pochovaný zemepáni, nachádzajú dve veľké kamenné tabule s menami členov zemepánskeho rodu. Vyprázdnená časť krýpt sa stala útočiskom mnohých žien a detí počas náletov cez Druhú svetovú vojnu.20 Od roku 1988 boli krypty až do roku 1994 uzavreté, pretože boli v dezolátnom stave. Uzavretiu krýpt predchádzala jedna udalosť. Bolo ňou vyhorenie vstupu do hrobiek, kde bol zriadený depozitár starých bohoslužobných rúch. Požiar založili v noci 21. februára 1988 výtržníci, ktorí sem vnikli vchodom z ulice. Pri tomto požiari zhoreli najkrajšie bohoslužobné rúcha, niektoré rúcha boli ukradnuté a následne predané v Bratislave. Páchatelia boli chytení a dostali podmienečné tresty, ale krásne cenné zhorené rúcha sa už nedali nehradiť. Druhé vlámanie do krýpt sa odohralo v roku 1992. Tentokrát sem vnikli satanisti. (Údajne to boli tí istí chlapci, ktorí sa sem vlámali v roku 1988).21 Opäť sa do krýpt dostali bočným vchodom od parku pri kostole. Prerazením dvoch stien sa dostali do Pálffyovskej kaplnky a ďalej do zamurovanej kaplnky rodičov. Z kaplnky rodičov ukradli dve lebky, ktoré chceli použiť pri svojich satanistických obradoch. V Pálffyovskej kaplnke sa im podarilo z kobiek, na ktorých boli uvoľnené mramorové tabule vytiahnuť dve truhly, ale otvoriť ich sa im už nepodarilo. Páchatelia boli chytení. Našli sa u nich aj lebky. Expertízou DNA v Bratislave bolo potvrdené, že ide o lebky ukradnuté z malackých krýpt. A tak mohli byť navrátené na svoje miesta. Po tejto udalosti sa rozhodol farský úrad na čele s farárom Michalom Pokopcom, hrobky zrekonštruovať a s úctou pochovať kosti mešťanov rozhádzané satanistami. Celá rekonštrukcia trvala dva roky (1993 a 1994). Bola opravená zhorená miestnosť pred vstupom, ornamenty, štuky na stenách a vymaľovaná Pálffyovská kaplnka a hrobky. Kosti boli pochované do kňazom vysvätenej jamy.Taktiež bol obnovený depozitár starých rúch a zriadené lapidárium, v ktorom sú umiestnené torzá pôvodných sôch z kalvárie.22 Teraz sú krypty každoročne sprístupnené pre verejnosť od marca do októbra. Zakladateľ kláštora Pavol Pálffy a taktiež jeho syn Ján sú pochovaní v Dóme svätého Martina v Bratislave. V testamente sa však rozhodli zanechať časť svojho tela v týchto malackých kryptách. Voľba padla na srdce. Takže po ich smrti boli ich srdcia vybrané, zabalzamované a v strieborných schránkach v tvare srdca pochované v Malackách. Stali sa najväčšou turistickou atrakciou krýpt. Srdce Pavla je opradené legendou. Vo františkánskej kronike sa uvádza nasledovný záznam: „ …avšak jeho srdce bolo vyňaté, prevezené do krypty pod Loretánskou kaplnkou, ktorá je kryptou rodinnou. Uložili ho do striebornej schránky tvaru srdca, pretože už predtým na jeho povrch vyrážali kvapky krvi (krvácalo), vierohodne v roku 1716, čo bolo poznamenané i v našom kláštornom protokole.“ 23 Zaujímavosťou je aj jeho záhadné zmiznutie. Podľa dostupných informácií sa stratilo ešte v 19. storočí. Dodnes sa nenašlo. Srdce jeho syna Jána sa zachovalo až dodnes. Na naliehanie historika Pavla Hallona bolo vybrané z hrobu pri mramorovom oltári a v patologickom ústave v Bratislave prekonzervované. Strieborná schránka poškodená tzv. „rakovinou striebra“ bolo tiež odborne ošetrené. Srdce bolo zabalené do plátna vložené do sklenej hermeticky uzavretej schránky (kvôli oxidácii), následne do striebornej schránky v tvare srdca. Zatavené v ďalšej sklenej schránke je uložené na farskom úrade, kde je možnosť si ho na vyžiadanie prezrieť.24 Kostol má momentálne štyri kaplnky, do ktorých chodia veriaci prosiť o božie milosti. Najvýznamnejšou a najviac obdivovanou je však kaplnka Svätých schodov, ktorá preslávila malacký kostol i v zahraničí. Kaplnka Svätých schodov bola postavená na príkaz Pavla Pálffyho spolu s kláštorom. Sväté schody súna svete troje. V Ríme sa nachádzajú pôvodné, po ktorých kráčal Kristus do Pilátovej siene. Kópie sa nachádzajú v Jeruzaleme a v Malackách. Schodov je dvadsaťsedem a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína a Beatrix. Celý komplex pozostáva z dvoch schodísk oddelených stenou a prepojených hornou plošinou. Po schodoch vľavo sa vystupuje nahor kolenačky. Pri tejto pobožnosti sa odriekajú modlitby a každý schod sa pred vstupom naň z úcty k relikviám pobozká. Po schodoch vpravo sa schádza nadol vzpriamene, nie sú v nich žiadne relikvie. Pravé schodisko nebolo v kaplnke vždy. Bolo postavené až pri veľkej rekonštrukcii tejto kaplnky v rokoch 1902- 1903. Vybudovaním druhého schodiska vznikla hore plošina, cez ktorú sa dá prechádzať z jedného schodiska do druhého. Na plošine sa nachádzajú dva oltáre. Ľavý tvorí kríž s Ukrižovaným a sochami Panny Márie a svätého Jána po bokoch kríža. Pravý tvorí socha bičovaného a tŕnim korunovaného Krista. Tento oltár má názov Ecce homo – Ajhľa človek.25 Alojzom Veselým bol zamurovaný pri veľkej rekonštrukcii vchod do kaplnky z dvora a v kaplnke bol zakrytý novým oltárom.26 Aby bola kaplnka prístupná aj z nádvoria kostola, bol do nej prerazený nový vchod. Kaplnka Svätých schodov má veľkú návštevnosť aj vďaka odpustkom, ktoré tu môžu veriaci získať. Po prvýkrát bola možnosť získania plnomocných odpustkov Svätým schodom udelená pápežom Inocentom XI., a to 3. mája a14.septembra (na sviatok Nnájdenia svätého kríža a na sviatok Povýšenia svätého kríža. Predstavený kláštora Metod Gazdík sa postaral, aby sa tu dali získavať odpustky až dodnes. V liste pápežovi Piusovi IX. žiada:…Aby teda veriaci ľud nebol pozbavený milosti z pokladu Cirkvi svätej, prosebník ponížene žiada Vašu Svätosť, aby vlastnou právomocou ráčila láskavo otcovsky pre tieto Sväté schody a na sviatky Nájdenia a Povýšenia svätého Kríža udeliť odpustky, ktoré už aj prv boli udelené, alebo pre lepšiu istotu udeliť ich platnosť na večné časy.“ 27 Pápež Pius IX. Potvrdil odpustky, o ktoré žiadal Metod Gazdík „na večné časy.“ Poľovnícky kaštieľ Balassovcov obkolesoval múr so štyrmi rohovými vežičkami- baštami.Kaplnka Božieho milosrdenstva je v jednej z týchto bášt, v rohu chrámového nádvoria.Pôvodne sa v tejto bašte nachádzala Kaplnka svätého Rocha, ochrancu proti moru. V kaplnke sa slúžievali omše v nemeckom jazyku pre Nemcov zamestnaných na panstve Pálffyovcov. Počas totalitného režimu bola kaplnka zrušená a bol v nej sklad batérií a následne sklad truhiel. Kaplnka bola rekonštruovaná v rokoch 1996 - 2000. Hlavnú dotáciu na rekonštrukciu kaplnky poskytol investor z Ameriky, ktorý nechcel byť menovaný, ostatné peniaze darovali veriaci.28 Keďže sa z pôvodnej kaplnky nezachovalo takmer nič, farský úrad sa rozhodol zasvätiť ju Božiemu milosrdenstvu. Na otázku prečo padla voľba práve na Božie milosrdenstvo, dekan Michal Pokopec odpovedal: „Svet potrebuje odpustenie. Pokoj je založený na odpustení, cez odpustenie sa môžu formovať nové vzťahy.“ 29 Kaplnka bola dokončená v jubilejnom roku 2000, keď aj Svätý otec Ján Pavol II. hlásal ideu odpustenia. Hlavný obraz v kaplnke bol namaľovaný podľa prvého mystického originálu. Je veľký tri metre a zaberá takmer celú jednu stenu osemuholníkovej bašty. Každý piatok o tretej hodine poobede sa v Kaplnke Božieho milosrdenstva modlí tzv. korunka Božieho milosrdenstva. V predvečer umučenia Krista, večer na Zelený Štvrtok, sa tu schádzajú veriaci k nočnej adorácii na pamiatku Kristovej agónie v Getsemanskej záhrade. Bola vybudovaná v roku 1717. Tvorili ju tri kríže. V roku 1735 bola na stenu chrámu do pozadia krížov namaľovaná krajinka, zobrazujúca jeruzalemskú Golgotu. Časom boli ku krížom pridané aj tri sochy na podstavcoch, a to Panna Mária, svätý Ján a svätá Mária Magdaléna. V roku 1995 bola už kalvária v dezolátnom stave. Mala byť rekonštruovaná, ale sochár, ktorý opravu prisľúbil, sľub nedodržal. Preto boli v roku 1996 od neho vyžiadané a odvezené do Skalice, kde Ján Peterka vytvoril podľa nich kópie. Podarilo sa mu aj úspešne vytvoriť sochu svätého Jána Evanjelistu, z ktorej ostalo už iba torzo. Kalvária nebola však reštaurovaná do pôvodného stavu. Obraz na stene za krížmi zatreli a z krížov bol nainštalovaný iba kríž Ježiša Krista. Pred májovou birmovkou roku 1996 bola nová kalvária vysvätená pomocným biskupom Vladimírom Filom. Originály boli následne umiestnené do lapidária v priestoroch krýpt. Koncom 20. storočia boli obnovené aj dve sochy neďaleko kostola. Bola to socha svätej Anny pred kostolom a socha svätého Františka Xaverského, ktorá sa nachádzala pri križovatke. Malačania sa ešte i dnes domnievajú, že ide o sochu svätého Severína. Roku 1647 sa rozhodol gróf Pavol Pálffy prebudovať poľovnícky zámok na kláštor pre rád sv. Františka z Assisi.30 Pavol Pálffy ho nechal vysvetiť 28. decembra roku 1660, svojim bratancom, čanádskym biskupom, Tomášom Pálffym. Kaštieľ, postavený na štvorcovom pôdoryse, je jednoposchodový. Nad vchodom a na ľavom rohu stavby sú hradené balkóny. Na trojuholníkovom štíte je umiestnený pálffyovský erb. Vedľa kaštiela môžeme nájsť veľký dvor, na ktorom bola kedysi murovaná studňa na pitnú vodu. Nad studňou bol bronzový jeleň, ktorého po roku 1918 odviezli do Marcheggu.31 Po prevrate vtom istom roku kaštieľ obývali dôstojníci oslobodzovacej československej armády.Neskôr sa tu usídlili viacerí vyšší úradníci panstva. Vzácnu františkánsku knižnicu tu dnes už bohužiaľ nenájdeme. 14. apríla 1950 prišlo vydrancovanie kaštieľa Štátnou bezpečnosťou Malačanov a rehoľníkov veľmi draho.32 Mnoho pamiatok sa už z kostolo stratilo, no niekoľko ich ešte predsa zostalo. V kláštorných kaplnkách a útrobách môžeme nájsť napr. oltár Márie Magdalény (r.1701). Samotný kaštieľ je značne poškodený a vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Stavba je obklopená zámockým parkom. Od hlavnej brány viedla pomerne široká cesta k hlavnému vchodu zámku. Železná brána tu stojí ešte dnes, no pálffyovský erb na štíte brány bol nahradený erbom Malaciek. Hlavnú časť aleje tvoria mohutné platany a stromoradie líp. Tieto storočné lipy postupne vyhnívali a preto boli „zaplombované“ a konáre prichytené železnými obručami. Keďže ani tieto opatrenia neboli dostatočné, jednoduchším riešením ako náročné zákroky na ich záchranu bolo ich odstránenie. Dnes o týchto lipách, ktorých symbol bol kedysi na erbe Malaciek, svedčí už len pár zrezaných pňov na konci aleje. Druhá, tzv.“biela brána“ viedla do parku . Nosné stĺpy z tehál ako aj kamenné ozdobné vázy umiestnené na vrcholoch stĺpov stoja síce dodnes, no biela drevená brána doslúžila. Okrem týchto dvoch hlavných brán boli v múre ešte dve menšie, po ktorých ostali už len otvory. Samotný múr je dnes v deštrukčnom stave. V samotnom parku boli aj niektoré stavby, napr. dom záhradníka, dom vrátnika, vodná veža a záhradníctvo s veľkým skleníkom.33 Pred ním bola ružová záhrada.Cisterna, ktorá slúžila v minulosti na zavlažovanie, je dnes už zasypaná. V roku 1885 bol pre zámok a priľahlé hospodárske budovy vybudovaný vodovod. Záhradu, skleníky ako aj celý park udržiaval vždy kvalifikovaný záhradník s niekoľkými pomocníkmi. Pri okružnej ceste v prístrešku na strome bola umiestnená socha Panny Márie. Podľa povesti sa tu deťom zjavila Panna Mária v bútľavom strome, pod ktorým vzápätí vyvrel zázračný prameň. 34 Za zmienku stojí , že na lúke smerom doprava od vstupnej brány bol labyrint, pozostávajúci z kľukatej cestičky medzi pestovanými a strihanými kríkmi. Na ľavej strane od zámku sa kedysi nachádzala prírodná jazdiareň , z ktorej neskôr vzniklo športové ihrisko. Areál ihriska sa postupne rozširoval, až tu napokon vznikol športový štadión pôvodne pomenovaný podľa Emila Zátopka. Veľká časť starého parku je už v kritickom stave. Napríklad staré duby sú takmer úplne napadnuté parazitujúcim imelom. Okrem dubov tu môžeme nájsť i buky,brestovce, platany, borovice, lipy, niekoľko jedlých gaštanov, tisov a mnoho ďaľších druhov drevín. Okrem toho v parku môžeme nájsť aj tzv. exoty, napr.: ľaliovitý tulipánovník, jaseňovec metlinatý a gingko dvojlaločné. Aj keď mnoho stromov padlo za obeť píle, výsadbou sa park podarilo čiastočne obnoviť. No pôvodnú krásu už park nezískal. Istý anglický záhradník , ktorý tu pôsobil v 17. storočí, by si zaslúžil naše uznanie aj dnes, pretože dokázal na pieskovej pôde vyčariť mnohotvárny vzhľad parku. O tom, že sa kaštieľ stal dominantou Malaciek sa môžeme presvedčiť aj pri pohľade na erb mesta. Práve hornú polovicu tvorí kaštieľ s košatou lipou v pozadí a v dolnej časti po zelenej tráve beží divá sviňa (viď príloha). Takýto erb nájdeme ne pečiatke z roku 1728, 1854 i na pečiatke s letopočtom 1910.35 Podľa všeobecne platných heraldických pravidiel z toho vyplýva, že hlavným symbolom je práve spomínaný kaštieľ. Tvorca tohto erbu nie je známy, takže o tom, prečo na erb umiestnil ako dominantu práve kaštieľ, môžeme polemizovať. Mohol sa tam ocitnúť, pretože bol akýmsi záchytným bodom starých Malaciek. Ľudia ho veľmi dobre poznali, a tak sa aj pocestní či kupci podľa neho mohli ľahko orientovať. No mohlo to byť aj preto, lebo kaštieľ bol známy vďaka rádu františkánov a vďaka význačným hudobníkom a organistom. A to nielen v jeho okolí, ale aj vo svete. Dôvodov však môžeme nájsť oveľa viac. Pri zistení, že roku 1577 vzniklo pečatidlo, na ktorom sú síce všetky komponenty (strom, kaštieľ, divá sviňa), ale tvoria inú kompozíciu, sa naše predpoklady musia uberať iným smerom. Hlavným symbolom tu bola divá sviňa bežiaca pod stromom (viď príloha). Príčinou toho, že na erbe bola umiestnená práve ona, je pravdepodobne to, že názov mesta Malacky pochádza z maďarského slova „malac“ (svinka). V okolí mesta bolo veľké množstvo diviakov, a teda i vychýrených miest na poľovačky uhorských grófov. K tomuto názoru sa prikláňa aj popredný heraldik a genealóg prof. Jozef Novák z Univerzity Komenského v Bratislave.36 Z uvedených faktov vyplýva, že sa erb postupne vyvíjal a rôzne modifikoval.